Pohľad na starý drevenný most cez Váh spájajúci Sereď a Šintavu v miestach kde je dnes vojenský brod. Most stával v týchto miestach niekoľko storočí, pričom bol takmer každoročne v zime poškodený ľadochodom a v lete povodňami. Potom býval niekoľko týždňov neprejazdný a na prejazd na druhú stranu sa používala plť. Panstvo malo z mostného cla (mýta) v roku 1809 ročný príjem 3200 zlatých, ale výdavky na opravu mosta prevyšovali príjem. Preto sa panstvo usilovalo odovzdať údržbu mosta stolici (župe).
8. mája 1905 bol za prítomnosti poslanca Michala Esterházyho starý drevenný most cez Váh odovzdaný Uhorskému štátu. Majiteľ seredského panstva, knieža D 'Alsace dostal od štátu náhradu 100 000 korún. V ten deň sa prestalo na moste vyberať mýto. V rokoch 1911 - 1912 bol firmou Bélu Zsigmondyho, inžiniera z Budapešt drevenný most nahradený novým oceľovým oblúkovým mostom , postaveným asi o 350 metrov nižšie, bližšie k mestu. Posledné dubové koly z pilierov starého mosta vyťahovali obyvatelia Šintavy pri nízkej hladine rieky z dna ešte v roku 1985.
Na obrázku pod stromami vidíme v drevennej ohrádke sochu svätého Jána Nepomuckého. Socha sa na tomto mieste spomína už v 18. storočí. Svätec je tu postavený ako patrón mlynárov, pltníkov a ochranca pred povodňou. Dnes socha stojí na vyvýšenine - na rampe bývalého oblúkoveho oceľového mosta, pri bráne do areálu reštaurácie „Raketa“ . Dal ju sem premiestniť Ján Godály z manželkou v roku 1923 z opustenej lokality Starý most.
