1929 - Legionár

Legionár - pomník padlým legionárom pri obrane Slovenska v roku 1919 realizoval v roku 1929 sochár Jozef Pospíšil spolu so sochárom Vojtechom Ihriským. Zhotovený bol z pieskovca, mal výšku 6 metrov, pričom socha Legionára bola 3,4 metra vysoká. 

Slávnostne bol odhalený pred Obecným domom v Seredi 30. júna 1929. Pomník postavili na počesť bojovníkov, ktorí bránili Slovensko proti armáde Maďarskej republiky rád.

Na pohľadnici je Legionár zachytený ešte pred jeho slávnostným odhalením alebo krátko po ňom.
Pomník nechala postaviť Slovenská liga za sumu 70 000 korún. Od konca 50-tych rokov je pomník stratený na neznámom mieste a stálo by za zváženie, či by mesto Sereď nemalo dať vyrobiť jeho vernú repliku a umiestniť ju na pôvodnom mieste. Už len preto, že v roku 1929 na jeho stavbu mesto neprispelo ani korunou...

193? - Hlavné námestie

Pohľad na Hlavné námestie pravdepodobne v roku 1934. Napravo sa nachádza budova Mestského úradu z roku 1910. V strede obrázku vidieť čerstvo postavenú funkcionalistickú budovu Poštového úradu, ktorú postavili podľa projektu architekta Ferdinanda Silvana       ( Silbersteina ) - syna Henricha Silbersteina, obchodníka s drevom zo Seredi. Projekt z roku 1932 začali stavať 15. augusta 1933 a kolaudovali ho 19. júna 1934. Na prízemí boli úradné miestnosti členené okolo haly. Na prvom poschodí boli dva nájomné byty, jeden dvojizbový a jeden trojizbový. Na druhom poschodí sa nachádzal jeden jednoizbový byt pre poštového zriadenca, sušiareň a práčovňa. Vľavo na obrázku vidieť sochu Legionára z roku 1929 s novopostavenou ohradou na zeleň. V pozadí vyčnieva budova Židovskej ľudovej školy z roku 1865. Školským účelom slúžila do roku 1984 a v roku 1988 bola vyhodená do vzduchu. V spodnej časti pohľadnice sa nám odhaľuje novopostavená cesta z roku 1934, ktorá bola vydláždená čadičovými kockami, tzv. mačacími hlavami. Cesta z tohto trvácneho a takmer nezničiteľného prírodného materiálu bola pri oprave vážskeho mosta okolo roku 1975 nahradená asfaltom, avšak dodnes vykukuje na niektorých miestach spopod asfaltového koberca a pripomína tým staré časy, keď mala aj obyčajná cesta svoju krásu a čaro.

Rád by som veril tomu, že sa v Seredi takejto cesty ešte niekedy dočkáme.