Zobrazujú sa príspevky s označením Továreň na glej a umelé hnojivo. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením Továreň na glej a umelé hnojivo. Zobraziť všetky príspevky

pondelok 7. marca 2011

1912 - priemysel v Seredi


Zaujímavá pohľadnica , ktorá zobrazuje najväčšie výrobné podniky v Seredi v roku 1912.
Na hornom obrázku sa nachádza Seredský cukrovar, postavený v roku 1907. Na obrázku pod ním zľava sú budovy prvého cukrovaru v Seredi, ktorý dal postaviť Karol Esterházy v roku 1845. Ten pracoval až do roku 1856, keď ho prestavali na jeden z prvých parných mlynov na Slovensku. Od roku 1879 sa tu vyrábala cigória (náhradka kávy), neskôr známa ako Franckovka. Výroba kávovín pokračuje dodnes. Na ďalšom obrázku napravo je zachytená parná píla Žigmunda Hertza. Od roku 1914 patrila Oskarovi Frommerovi. Pílu a priľahlé stavby zbúrali pri výstavbe nového mosta koncom 50-tych rokov 20. storočia. Na nasledujúcom obrázku zľava je vidieť elektrickú rozvodňu ? ( elektráreň ? ), ktorá by dnes stála na križovatke Cukrovarskej a Fándlyho, oproti hostincu "Papuča". Budova bola zbúraná okolo roku 1974-75. Na obrázku vpravo je zachytená Továreň na glej a umelé hnojivo, ktorá bola založená už okolo roku 1878. V továrni po roku 1953 sídlili tzv. Staré pečivárne. 
V spodnej časti pohľadnice vidíme idealizovaný pohľad z vtáčej perspektívy na továreň a zlievareň poľnohospodárskych strojov, založenú v roku  1878 pod názvom Friedmann a Würsching. Od roku 1892 patrila firme Perl a spol., podľa ktorej bola známa ako Perlovka. V roku 1930 fabrika skrachovala a jej budovy boli odpredané vojenskej správe. V roku 1979 boli zburané.

štvrtok 13. januára 2011

1921 - Továreň na glej a umelé hnojivo

Na pohľadnici prešlej v roku 1923 je zachytená Továreň na glej a umelé hnojivo, ktorá bola založená už okolo roku 1878. Podnik vlastnil Móric Steiner, ktorý mal poschodový secesný dom na Hlavnej ulici v Seredi. Vyrábalo sa v nej špódium - kostné uhlie, potrebné pri rafinácii cukru. Okrem chemického spracovania kostí, koží a tukov v nej vyrábali kostnú múčku, glej, živicu a umelé hnojivá, napr. superfosfát, na výrobu ktorého sem dovážali surovinu až z južnej Afriky alebo z ostrovov v Atlantickom oceáne ( ročne 9990 t ), najprv loďou do Terstu v dnešnom Taliansku a odtiaľ po železnici až do Serede. Továreň zamestnávala 150 robotníkov. Výrobu zastavili na konci roku 1925 a už sa neobnovila. Výrobnú činnosť prevzala firma Dynamit - Nobel v Bratislave. V továrni po roku 1953 sídlili tzv. Staré pečivárne.