Sereď mala odjakživa len nespevnené a prašné cesty, ktorých povrch sa po každom daždi zmenil na blato. Tento stav bol pre mesto Sereď typický a dlho predtým a ešte aj potom sa hovorievalo v meste aj ďalekom okolí - ''blato jak na seredskom trhu'' . V polovici roku 1931 sa začalo v Seredi realizovať dláždenie hlavnej
cesty čadičovými kockami, tzv. mačacími hlavami. K prácam sa pristúpilo aj kvôli tomu, aby sa zmenšili následky svetovej hospodárskej krízy medzi miestnym obyvateľstvom, ktorá bola vtedy v plnom prúde. Avšak seredskí robotníci mali veľké finančné nároky na mzdy a mesto Sereď si najalo na práce robotníkov z okolitých obcí.
fotografia zo zbierky p. Irsáka
Spoznávaš ľudi na fotografii? Píš mail na theSeredcity@azet.sk
Pohľad z križovatky dnešných ulíc Pivovarská, Čepenská, Malá ulička do vtedajšej Mýdlárskej ulice. V popredí vidieť odtokový jarok, ktorým sa odvádzala prebytočná voda po daždoch až do Váhu. Ulica mala vybudované betónove chodníky po oboch stranách. Schody v ľavej časti fotografie patria železiarstvu Jozef Weisz a syn. Domy na pravej strane v popredí, v ktorých bola krčma aj obchodíky, boli zbúrané pri rozširovaní cesty a dodnes je tento priestor nezastavaný a slúži ako parkovisko. Poschodový Škapov dom a domčeky za ním stoja dodnes a tak ako v minulosti slúžia komerčným účelom.