streda 4. februára 2015

Náhodne nájdené a navždy stratené poklady

Kde bolo, tam bolo a tam sa aj tak stalo ...
Na Námestí Slobody v Seredi bola v minulosti reštaurácia Slovan. Teraz je v nej predajňa domácich potrieb a podobného tovaru. Po ľavej strane je malá budova, v ktorej je stávková kancelária Niké a hneď tá ďalšia, to je budova kde sme menili krov. Bolo to ešte v októbri 1996. Ten krov bol z roku 1870, pretože pri jeho rozoberaní som na jednom tráme našiel vyrytý dátum. Keď už bol krov takmer rozobratý, všimol som si dole v rohu, ktorý susedí s obchodom Obuv Odevy niečo, čo zaujalo mňa aj mojich kolegov. Pod asi 10 cm hrubou vrstvou prachu sa skrýval dôkladne do kože zabalený balík. Prvá vrstva kože bola veľmi hrubá a zatvrdnutá. Vo vnútri bola ďalšia koža, svetlá. Asi zo srnky, neviem. 
 Pohľad na budovy v roku 1905.
Hviezdičkou je označené miesto nálezu dopisov.

Všetci očakávali nejaký poklad, zlato alebo šperky. Boli sme tam asi piati. Keď zbadali kolegovia obálky, hneď ich šklbali a pozerali do nich. No keď videli iba dopisy poväčšinou v maďarčine, rozhadzovali ich ako úplní blázni. Tých obálok bolo určite viac ako sto, možno až 150. 
Z obálok boli urobené tri úhľadné kôpky, každá vysoká asi 15-20.cm. Niekto si dal tú námahu aby ich pekne zabalil do kože ako kocku masla. Koža bola tenká bledohnedá a pružná. Previazal to dôkladne motúzom a zabalil do hrubej tvrdej kože (asi kravskej). Pre dotyčného to museli byť dôležité dokumenty, keď si dal takú námahu s ich zabalením a keď ich schoval na také neprístupné a tmavé miesto.
Keď som ten balík rozbalil, tak tie dopisy,teda obálky boli všetky celé nepoškodené, to len keď sa tí divočáci čo so mnou robili na to vrhli, tak len vtedy sa to zničilo. Ja som schmatol tú strednú kôpku, tá bola najzachovalejšia. V tých kôpkach naľavo - napravo neviem čo bolo,ani z akého boli obdobia. Z jednej vedľajšej kôpky sa mi podarilo zachrániť iba jediný dopis a ten bol datovaný rokom 1897. Ten som doniesol domov v značne zúboženom stave a opatrne dal dopis dokopy a polepil ho duvilaxom. Potom som ho dal prečítať jednému kamarátovi čo vie po maďarsky a ten z toho vyčítal,  že nejaký pán XY počul, že zo Seredi sa dá cestovať aj na plti až do Budapešti a on že býva kúsok za Komárnom a či by sa mohol zviezť aj s vozom a koňom a koľko by to stálo. Zdá sa mi že pochádzal z Esztergomu. Tie dopisy čo boli po krajoch sa doslova rozpadávali. Tie čo boli v strede balíka boli celkom zachovalé. 

Darmo som chlapom hovoril aby to neničili. Zhruba polovicu, teda okolo 50 kusov sa mi podarilo pred nimi uchrániť. Ale môj názor je ten, že väčšina listín nepatrila do tých obálok. V niektorej obálke boli aj tri listiny. Na obálke bola napríklad známka s poštovou pečiatkou z roku 1888, ale listiny vo vnútri boli z roku 1891. Vtedy nemali euroobaly a ten kto tie listiny chcel uchovať ich jednoducho napchal do obálok ktoré našiel.
V balíku boli aj 4 dopisy z roku 1889 zo svetovej výstavy v Paríži. Vo francúžštine v čistučkých obálkach aj so známkami. Neviem čo v nich bolo napísané, nemal mi to kto preložiť, ale podľa odhadu v jednom dopise oznamovali adresátovi, že mu na výstave bola udelená nejaká cena, respektíve asi nejakému jeho výrobku. Dopisy z maďarska mi jeden známy tak zbežne prehliadol a povedal že to sú dodacie zmluvy jačmeňa, žita a podobných komodít do seredských mlynov na zomletie a následne poslané plťami po Váhu naspäť. Ale boli tam aj faktúry,dlžobné úpisy a podobné dokumenty. Všetko v oznámkovaných obálkach. Boli tam množstvá v kilogramoch,ale aj iných mierkach. Niektoré dlžobné úpisy boli aj v slovenčine. Nejaký pán požičal druhému 12 fakieľ ? a do 30 dní chcel vrátiť 16 fakieľ ? alebo 80 zlatých (forintov, guldenov). Bol tam aj podpísaný svedok. Ale to je zhruba všetko čo si asi pamätám z obsahu obálok.
Listiny boli veľmi krásne! Po okrajoch väčšinou ornamenty a v hornej tretine vždy nejaký obrázok továrne s dymiacimi komínmi a koňmi ťahajúcimi vozy s tovarom. A to písmo, jednoducho paráda!
Len som sa divil, ako sparťansky sa vtedy písali adresy. Žiadne čísla ani okres alebo kraj. Jednoducho: Filip Müller, Szered. Na dopisoch z Paríža to bol už Philipp Müller. Až do roku 2007 som mal dopisy schované v plastovej krabičke s viečkom. Vtedy som tie dopisy vybral z obálok, rozložil a po jednom povkladal do euroobalov, vrátil naspäť do skrine a prakticky som sa o ne nezaujímal. Náhodou ma pri tejto činnosti videl syn mojej vtedajšej priateľky. Kto mohol tušiť, že mi dopisy ukradne práve on ?! To som zistil až v roku 2010. Keď som ho konfrontoval s faktami, tvrdil, že to len požičal nejakému známemu na ohodnotenie a ten mu ich nevrátil. Nemám ani potuchy kde to skončilo, pravdepodobne asi vyhodené v koši alebo ich kúpil v dobrej viere netušiac ich pôvod nejaký zberateľ zo Serede. 

Počítač som vtedy nemal a tak ma nenapadlo ich ani oskenovať a zdigitalizovať, ale aj po takej dlhej dobe by som svoje dopisy aj dnes ešte spoznal. 
Asi päť dopisov si vtedy ešte zobral kolega, to som zistil až vtedy, keď ich vytiahol na fajront pri popijaní v susednom Slovane. Kde im je koniec netuším. Možno ich ešte stále má...

Príbeh je to smutný, ale to som netušil, že budem svedkom podobnej udalosti s nešťastným koncom.

Jeden z prítomných, keď som našiel ten balíček sa volal Maroš Š. Známa firma. Notorický alkoholik, ktorý aj tak skončil. Pred piatimi rokmi zomrel na cirhózu pečene vo veku 45.rokov.
No a tento Maroš robil asi 3 roky po tomto objave na jednej fuške v Pribinovej ulici. Keď sa ide od bývalého hotela Hutník smerom na železničnú stanicu, prejde sa okolo Veľkého bazáru a asi po 150-tich metroch je odbočka doľava. Druhý dom má takú škaredú čiernu strechu, vyzerá to ako truhla. No a vedľa stál taký starodávny maličký domček s okienkami asi ako dve dlane, teda poriadne starý a postavený z hlinených tehál. 

No a ten Maroš mal za úlohu s ďalším človekom pomaličky tento domček tehlu po tehle rozoberať. Na ulici mali veľký kovový kontajner - vaňu a tam tie tehly a všetok odpad vyvážali. 
Bol som ho tam iba pozrieť v jeden letný deň (ja som s ním vtedy nerobil). 
Pochválil sa mi, že pred tromi dňami našli v stene dutý priestor veľký asi ako tri dierkované tehly na sebe. Vo vnútri bola nejaká listina v latinčine a fľaša vína, taká baňatá s dlhým tenkým hrdlom zo zelého skla, jej uzáver bol zaliaty voskom. Fľaša nemala žiadnu etiketu, nie zo spodu, no na spodnom okraji boli z fľaše vystúple písmená a bolo tam vraj nejaké nemecké meno?
Obidvaja ochlastovia zoškrabali zo štupľa vosk a chceli to vypiť. Bolo to červené víno, ale úplne rôsolovité ako huspenina. Tak z jedného stromu odlomili paličku a s tou to víno vyškrabovali. Potom tam naliali trošku vody, roztrepali a vypili. Vraj bolo dobré!
Som mu povedaly že akí sú obidvaja sprostí. Za tú fľašu mohli dostať toľko peňazí,že mohli byť opití celý mesiac. Fľašu aj listinu hodili do kontajnera ! Ten už medzitým odviezli, takže ja som to vôbec ani nevidel.

D.

Každý, kto nájde podobné staré dokumenty, predmety alebo iné veci, ktoré súvisia s mestom Sereď a okolím ich môže bezplatne darovať mestkému múzeu, kde však hrozí, že skončia po čase v depozite niekde v krabici v kúte miestnosti, kde ich ľudia neuvidia alebo môžem odkúpiť a budú vystavené 24 hodín online na tejto stránke, kde k nim bude mať prístup každý.
Stačí sa ozvať a napísať email
theSeredcity@azet.sk 

0 komentárov:

Zverejnenie komentára