pondelok 4. mája 2015

Ako som spálil posteľ grófa Esterházyho

Aj tak by sa dal nazvať tento neuveriteľný príbeh, ktorý mi rozpovedal očitý svedok.
Na Železničnej ulici v Seredi bývala nejaká stará babka, pani Javorová, ktorá zomrela už asi pred 20-timi rokmi. Nemal sa na starobu o ňu kto starať, tak súhlasila s tým že sa môj známy s rodinou môže k nej nasťahovať a teda aj sa o ňu starať a potom im ten dom predala za nejakú nízku sumu.
Keď som tam raz nabehol do pivnice, uvidel som napohľad veľmi ale naozaj veľmi starú drevennú posteľ s bohato vyrezávanými detailami.
Bola na rozlohu veľmi veľká, na každom rohu bola hore vo výške asi 110 - 120 cm hlava leva a na vrchu každej hlavy bola diera veľká cca 10 cm. Určite v nich boli stĺpy na baldachýn, avšak ten som nevidel, podobne ako čelo postele. Pod každou hlavou sa ťahali akési ornamenty smerom dolu, kvety, listy aj hroznové strapce a na spodu pod každou hlavou bola laba leva. Na prednom čele postele bol obrovský erb dokola bohato zdobený. Všetko z dreva čierneho ako eben, pravdepodobne dubového. To ale presne neviem posúdiť. Drevo bolo úplne sčerneté aj po zarezaní (ktoré išlo ťažko) bolo vidieť iba čierne drevo. Rovné plochy postele boli krásne vyhladené ako na hobľovačke. Ale všade boli praskliny, hlavne na rohoch niekde aj 1 cm. Pani Javorová hovorila že tú posteľ aj nejaké ťažké stoličky jej muž dovliekol ešte za vojny z kaštieľa keď odtiaľ odišli nemci. Posteľ dávali do pivnice štyria chlapi, ale potom ju už nemal kto vyniesť, lebo jej muž zomrel a posteľ bola strašne ťažká. Vtedy v kaštieli rabovalo veľa seredčanov vo veľkom.
Pokúsil som sa nakresliť tú posteľ aspoň približne tak , ako som si ju zapamätal. Bola v pivnici,tak ako ju tam odniesli v roku 1945. Boli tam iba betónové steny, hromada rôznych harabúrd (aj na posteli) a slabá 60.watová žiarovka. K tomu posteľ čierna ako smola... skrátka toho až tak moc nebolo vidieť. Ale na ten erb si spomínam preto, lebo som sa čudoval prečo je ten znak na ňom nakrivo.




náčrtok približnej podoby postele

Potom po pár rokoch som si na tú posteľ spomenul a hovoril som známym, či by sa to nedalo predať, ponúknuť do starožitníctva.
Jeho odpoveď ma šokovala. Keď upratoval pivnicu , tak ju rozmlátil veľkým kladivom a po troche povynášal von. Jeden jeho kamarát si pre to prišiel ako pre palivové drevo. Po čase sa mu posťažoval, že keď chcel drevo narezať na vhodnejšiu veľkost, aby sa zmestilo do kotla, bolo také tvrdé, že sa mu zastavoval kotúč v cirkulárke.
Takto skončila posteľ zo seredského kaštiela, na ktorej možno spával aj sám gróf Esterházy, pričom vydržala polstoročie nedotknutá v pivnici. Osudnou sa jej stal človek, pre ktorého to bol len kus starého dreva a nie historicky cenný nabytok. Je však veľmi pravdepodobné, že sa predmety a veci z vyrabovaného kaštiela ešte stále nachádzajú v seredských domácnostiach. Tak pozor ľudia na to čo vyhadzujete ! V prípade pochybností kontaktujte múzeum alebo mi napíšte e-mail na adresu : TheSeredcity@azet.sk


PS: V roku 1942 vykonal vedúci notár v Seredi dr. Eugen Horniak obhliadku miestností kaštiela, ktoré obývala rodina Ohrensteinovcov a vyhotovil nie veľmi podrobný a presný súpis ich zariadenia a mobiliáru.
V tomto zozname je okrem iných stručne spomenutá aj jedna zaujímavá položka - vyrezávaná posteľ z roku 1670 !
Bola to práve tá posteľ z nášho príbehu ?

1 komentárov:

Anonymný povedal(a)...
Tento komentár bol odstránený správcom blogu.

Zverejnenie komentára