1923 - Okolie seredského považského mosta

1942 - Mydlárska ulica

1942 - Trhové námestie

1951 - Hlavná ulica

1971 - Autocamping Sereď

V druhej polovici minulého storočia veľmi populárne miesto na zastavenie a osvieženie pre zahraničných turistov prechádzajúcich mestom ako aj pre seredčanov. Možnosť rybolovu a kúpania v rieke Váh, príjemné prostredie na kraji lesa, útulné chatky, kľud, ale aj mesto na dosah, to boli výhody, vďaka ktorým sa mohla táto časť Serede sľubne rozvíjať. Bohužial po roku 1990 nastal veľmi rýchly úpadok tohto areálu a devastácia. Mesto nevenovalo kempingu pozornosť, areál sa rozkradol, zostávajúce chatky rozpredali a priestor zarástol vegetáciou.
Napriek tomu je tu stále snaha zachovať život v tejto časti Serede, o čo sa snaží jedno pohostinstvo, ktoré robí aj koncerty a rôzne súťaže. A tak zostáva len na ľudoch, či si nájdu opäť cestu do kempingu.

1969 - Hotel Hutník

Hotel Hutník okolo roku 1969 ešte voňal novotou, keď vznikla táto fotografia, ktorá na pravej strane v pozadí ešte zachytila časť pôvodnej mestkej zástavby. Hotel bol akýmsi kultúrnym centrom, odohrávali sa tu svadobné hostiny, tancovačky, hrávali tu rôzne kapely a dalo sa tu posedieť pri čaji a kávičke. Začiatkom 90-tych rokov bol hotel uzatvorený, vnútorné vybavenie rozkradnuté a čo neišlo ukradnúť, to sa aspoň porozbíjalo. Ako zázrakom toto obdobie nezáujmu prežila bronzová plastika Kozmonaut z roku 1962 od sochára Františka Draškoviča, umiestnená na fasáde pri malom vchode, znázorňujúca kozmonauta vznášajúceho sa k výšinám. O pár rokov neskôr bola budova kompletne zrekonštruovaná a opäť začala slúžit svojmu účelu pod rovnakým názvom - Hotel Hutník. Postupom času boli v niektorých častiach budovy otvorené rôzne prevádzky - herňa s výhernými automatmi, posilňovna, predajňa darčekových predmetov a pod. V roku 2012 bolo prízemie, v ktorom bola dovtedy kaviareň, reštaurácia, vestibul a kuchyňa premenené na čínsky obchod s lacným textilom. Velký a malý vchod boli uzatvorené a z bočného výkladu na pravej strane bol vybudovaný nový vstup do obchodu. Poschodie začalo slúžit ako lacná ubytovňa pre robotníkov. 
A tak zanikol posledný hotel v Seredi.

1955 - Námestie 1. mája

Námestie 1. mája, dnešné Námestie republiky v roku cca 1955. V ľavej časti v popredí stojí socha dnes strateného legionára z roku 1929. Za ním sa nachádza obecný úrad z roku 1910, vedľa neho prízemná rímskokatolícka fara z roku 1909 a poschodová budova rímskokatolíckej školy z roku 1879.

1953 - Kostolná ulica

Kostolná ulica v Seredi v polovici päťdesiatych rokov 20. storočia. V popredí sa nachádza dnešné gymnázium, ktorému na rohu v plote ešte chýba bránka. Ďalej vidieť strechu Antal vily - dnešnej fary a na pozadí kostol sv. Jána Krstiteľa. Po pravej strane sa tiahne plot areálu bývalej továrne Perlovka. Neexistuje ešte Vinárska ulica a vľavo dole chýba aj kultúrny dom.

1953 - Leninov park

Leninov park so štýlovou záhradnou úpravou, obklopujúci seredský kaštieľ v pozadí na pohľadnici okolo roku 1953. 

Fotografovi prekážal elektrický stĺp na ľavej strane fotografie a tak ho šikovne vyretušoval.

Dnes park nemá meno, je to jednoducho veľký park a aj jeho záhradné úpravy sú jednoduché, priam minimálne.

Seredská Melta

zdroj: fanúšik stránky

Originál neotvorené balenie kávovinovej zmesi Melta, vyrobenej v roku 1976 v závode Kávoviny Sereď.

1/2 kg balenie sa predávalo za 2,30 Kčs a minimálna trvanlivosť bola 9 mesiacov.

1931 - Dláždenie hlavnej cesty v Seredi

Sereď mala odjakživa len nespevnené a prašné cesty, ktorých povrch sa po každom daždi zmenil na blato. Tento stav bol pre mesto Sereď typický a dlho predtým a ešte aj potom sa hovorievalo v meste aj ďalekom okolí - ''blato jak na seredskom trhu'' . V polovici roku 1931 sa začalo v Seredi realizovať dláždenie hlavnej cesty čadičovými kockami, tzv. mačacími hlavami. K prácam sa pristúpilo aj kvôli tomu, aby sa zmenšili následky svetovej hospodárskej krízy medzi miestnym obyvateľstvom, ktorá bola vtedy v plnom prúde. Avšak seredskí robotníci mali veľké finančné nároky na mzdy a mesto Sereď si najalo na práce robotníkov z okolitých obcí. 

fotografia zo zbierky p. Irsáka 

Spoznávaš ľudi na fotografii? Píš mail na theSeredcity@azet.sk

1908 - Mydlárska ulica

výrez z pohľadnice, zdroj: fanúšik stránky

Pohľad z križovatky dnešných ulíc Pivovarská, Čepenská, Malá ulička do vtedajšej Mýdlárskej ulice. V popredí vidieť odtokový jarok, ktorým sa odvádzala prebytočná voda po daždoch až do Váhu. Ulica mala vybudované betónove chodníky po oboch stranách. Schody v ľavej časti fotografie patria železiarstvu Jozef Weisz a syn. Domy na pravej strane v popredí, v ktorých bola krčma aj obchodíky, boli zbúrané pri rozširovaní cesty a dodnes je tento priestor nezastavaný a slúži ako parkovisko. Poschodový Škapov dom a domčeky za ním stoja dodnes a tak ako v minulosti slúžia komerčným účelom.

1929 - Pomník padlým pri obrane Slovenska r. 1919

Pomník padlým pri obrane Slovenska r. 1919, odhalený v Seredi dňa 30. júna 1929, postavila Slovenská liga na Slovensku.

Pred polstoročím z politických dôvodov odstránený a dodnes stratený.

zdroj: fanúšik stránky

1908 - Kúpeľné námestie

Židovský kúpeľ na pravej strane a oproti nemu židovský chudobinec s motlitebňou v roku 1908.
Obe budovy boli postavené v roku 1905, židovský kúpeľ v eklektickom slohu a židovský chudobinec v štýle maďarskej secesie. Domy v pozadí už dnes neexistujú. 
V dlhom dome na ľavej strane býval pekár Vojtech Stoklas, ktorý za Slovenského národného povstania u seba skrýval partizánov. Niekto zo spoluobčanov ho prezradil a odvážny pekár skončil v nemeckom koncentračnom tábore Sachsenhausen odkiaľ sa už nevrátil. 
Pri rozširovaní cesty bol búraný aj židovský chudobinec a dnes je na jeho mieste parkovisko. Do dnešných čias sa zachovala len budova bývalého židovského kúpeľa s čiastočne dochovaným pôvodným železným oplotením a dom v pravom dolnom rohu, z ktorého vidieť dve okná - dnešné záhradkárske potreby.

výrez z pohľadnice, zdroj: fanúšik stránky

191? - Považský breh v Seredi

pohľadnica v zbierke Országos Széchényi Könyvtár

Fotografia kolorovaná farebnou litografickou dotlačou s prikreslenými secesnými obláčikmi vydaná cca v roku 1914. Podobne graficky upravené pohľadnice boli v tom čase populárne v celom Rakúsko-Uhorsku.

Fotograf nám ponúka pohľad na Sereď z novopostaveného oceľového oblúkového mosta. Na brehu Váhu je uložená guľatina, ktorá bola splavovaná v pltiach zo severného Slovenska. Drevo bolo spracovávané v neďalekej píle - ľavá časť pohľadnice,  ktorá patrila Žigmundovi Hertzovi. V roku 1914 pílu prevzal Oskar Frommer, ktorý ju zmodernizoval vo všetkých smeroch, postavil si výstavnú secesnú vilu a bol až do konca tridsiatych rokov najvýznamnejším obchodníkom s drevom v Seredi. 

V pravej časti pohľadnice vidieť budovy bývalého Cisársko-kráľovského soľného úradu obkolesené stromami kaštieľskeho parku.

9.8.2015 - Kameň z rieky Váh

Bola nedeľa ráno a opäť to vyzeralo na ďalší tropický deň, kedy teploty vzduchu budú atakovať 40 stupňov Celzia. Vybral som sa teda schladiť k rieke Váh, ktorej koryto bolo v určitých miestach takmer vyschnuté a samotná rieka vyzerala ako vačší potok. Prechádzam suchou nohou po miestach, kde by mi inokedy z vody vytŕčala len hlava. Občas spravím fotografiu zaujímavého miesta, pozerám čo bolo doteraz skryté pod vodou, naplavené kusy skla, konzerv a iného bordelu vyhadzujem na breh. Vtom sa skláňam ku zlomenej hrdzavej podkove, ktorá je oblepená kameňmi.

Akoby ju tu pre mňa niekto nachystal pred malou chvíľou. Vkladám si ju do vrecka, tá vyhodená na brehu neskončí. Že mi za hodinu a pol prinesie šťastie v podobe ešte lepšieho nálezu som ale nečakal. Už sa chýstám domov aby som nezmeškal obed a robím teda poslednú fotografiu. Prejdem asi 50 metrov a vtom zbadám pod nohami z vyschnutého dna vytŕčať časť nezvyčajne tvarovaného kameňa. Voda síce dokáže časom opracovať kamene do rôznej podoby, ale zvedavosť ma predbehla a kameň som odhrabal a prevrátil. Hneď som potom vedel, že toto nieje výtvor prírody. Najprv som myslel, že ide o nejaký vyhodený betónový polotovar, závažie alebo niečo podobné. Vyberám fotoaparát a robím pár dokumentačných fotografií a krátke video z miesta nálezu. Kameň beriem do rúk a jeho váha mi hovorí, že niesť ho domov jeden a pol kilometra je v tejto chvíli nad moje sily a keď neviem o čo ide tak to za tú námahu nestojí. Vraciam ho teda na jeho pôvodné miesto, trocha ho zamaskujem nech neupúta pozornosť náhodného okoloidúceho a poberám sa domov.
Doma zapínam počítač a hneď vkladám fotografie na fórum s prosbou o identifikáciu kameňa. Dostávam zaujímavé odpovede a preto posielam fotografie mailom archeológovi. Jeho odpoveď potvrdzovala názory z fóra - kameň spĺňa parametre laténskych žarnovov, presnejšie ide o spodnú časť - stator ( ležiak ), pochádzajúci z rotačného mlyna z doby laténskej. Teda výrobok z doby Keltov a Rimanov, starý cca 2000 rokov. Kedže sa mlyn nenašiel spolu s vrchným pohyblivým dielom - rotačným kotúčom ( behúňom ), je jeho bližšia identifikácia a datácia obtiažnejšia, ale nie nemožná.
Keď som sa o pár dní pre kameň vrátil, aby som ho odniesol, tak už nebol na suchu a musel som ho vyloviť z vody. Našťastie bol stále na svojom mieste.
Stator má priemer cca 32 cm, výšku cca 16,5 cm, váhu cca 20 kg, otvor o priemere cca 3 cm a hĺbke cca 3,5 cm .

 Krátko po prevrátení kameňa. Zakalená voda na ľavej strane naznačuje pôvodné miesto uloženia kameňa.

Pohľad z iného uhľa

 a väčšej vzdialenosti

Pohľad na časť statora, ktorá bola pod vodou a štrkom.

 Detail statora - svetlá časť vytŕčala nad hladinu a tmavá časť bola vo vode a štrku.

Detail statora na vrchu s typickým otvorom pre drevenú osu horného pohyblivého rotačného kotúča ( behúňa ) . 

Spodná strana statora

 Stator po vylovení a vyschnutí

 jeho horná hladká čast

a spodná nahrubo opracovaná čast 

Video natočené krátko po objavení statora

 Rez rotačného mlyna - žarnova a jeho oba diely.
Kamenný mlyn pozostává z dvoch kameňov usadených tesne na sebe. Spodný kameň - stator ( ležiak ) je usadený pevne, vrchný kameň - rotačný kotúč ( behúň ) sa po ňom voľne pohybuje krúživým pohybom.

 Celkový pohľad na koryto Váhu. Ako som spomínal v texte vyššie, mala to byť posledná fotografia dňa. O dve minúty neskôr som objavil stator zo žarnova. 
V ľavom hornom rohu je zväčšený výrez z fotografie, kde sa mi podarilo identifikovať stator vo svojej pôvodnej polohe pred objavením.

193? - Mydlárska ulica

Pohľad na Mydlársku ulicu, dnešnú ulicu Snp v Seredi v roku cca 1935. 
V obchode na pravej strane nahradil A. Diamanta nový obchodník Adolf Brakl, elektrický stĺp na ľavej strane kazil fotografiu natoľko, že ho fotograf jednoducho vyretušoval.
Výrez z viacobrázkovej pohladnice, obrázok bol pravdepodobne vydaný aj ako samostatná pohľadnica.

193? - Oblúkový most

Oblúkový most spájajúci mesto Sereď so Šintavou v roku cca 1935. Nízka hladina Váhu v tom čase nebola neobvyklá, na rieke chýbali priehrady a voda tiekla pod všetkými oblúkmi mosta len pri povodniach alebo silných daždoch.
Výrez z viacobrázkovej pohladnice, obrázok bol pravdepodobne vydaný aj ako samostatná pohľadnica.

Pohľad zo Serede na šintavský breh.

1930? - Šúrovce

Šúrovce patrili od 16. storočia zemepánom šintavského hradu, neskôr grófskej rodine Esterházyovcov a v polovici 20. storočia boli súčasťou okresu Sereď. 

Fotografia zachytáva bežný deň obyvateľov Šúroviec v 30-tych rokoch minulého storočia na dnešnej Hlavnej ulici. Dominantou obce je farský kostol zasvätený sv. Michalovi Archanjelovi, ktorý bol vybudovaný v rokoch 1793 – 1811. 

Kostolná veža ma ešte pôvodnú strechu, ktorá 4. januára 1966 v skorých ranných hodinách od skratu na elektrickom vedení zhorela. O pol roka neskôr ( 15. - 16. júla ) už bola hotová nová železná konštrukcia. 

Dom s vysokou strechou za kostolom je stará fara, zbúraná na začiatku 80-tych rokov 20. storočia. Na jej mieste dnes stojí nová modernejšia fara. 

Pred kostolom sa nachádza na stĺpe súsošie Najsvätejšej trojice z roku 1781. Dnes je okolo neho okružná križovatka. 

Pootvorené dvere na kostole sa už v dnešnej dobe nepoužívajú, taktiež kríž pod jedným z okien ako aj mladé vysadené stromčeky sú už minulosťou. 

Naopak stĺpy elektrického vedenia sú aj dnes prakticky na pôvodnom mieste. Na stĺpe v popredí je vidieť verejné osvetlenie.

13.4.1947 - Príchod Slovákov z Maďarska do Serede

Výmena obyvateľov medzi Slovenskom a Maďarskom po druhej svetovej vojne. Prvý výmenný transport Slovákov z Maďarska (z obce Pitvaroš) prišiel 13. apríla 1947 do železničnej stanice Sereď. Video zobrazuje pár sekúnd zo železničnej stanice a pred mestkým úradom. Mihne sa tam aj socha Legionára, budúci prezident Husák a kopa seredčanov.

19?? - Hlavná ulica

Táto fotografia vznikla asi v polovici 60-tych rokov 20. storočia. Zachytáva Hlavnú ulicu s pôvodnou cestou vydláždenou tzv. mačacímí hlavami. V strede fotografie cesta preklenuje odvodňovací kanál, o čom svedčí oporný múrik na ľavej a pravej strane cesty. Kanálom odtekala po daždoch prebytočná voda samospádom z mesta až k hrádzi - týtešu, odkiaľ musela byť prečerpávaná do rieky Váh. Na ľavej strane fotografie vytŕča strecha bývalej továrne Perl a spol. , ktorá bola zbúraná v roku 1979 a kostol sv. Jána Krstiteľa z roku 1781. Vpravo od kostola je veľká poschodová budova bývalej banky a prízemný hostinec Frištacký ( Ottinger ). Na ich mieste dnes stojí obchodný dom Jednota z roku 1983. Ďalším poschodovým objektom bližšie k nám je klasicistický Salzerov dom z prvej polovice 19. storočia, neskôr známy ako tzv. Štrangárov dom, predávali sa v ňom laná, povrazy - po seredsky štrangy . Domy na pravej strane stoja dodnes, pričom prešli nevyhnutnou modernizáciou, nadstavilo sa podkrovie atd. a slúžia ako obchody. Väčšina stromov na fotografii bola vysadená na konci 19. storočia.

Výber článkov z dobových novín

16.4.1915 - Zatknutí švindleri zo Serede

Ako som spálil posteľ grófa Esterházyho

Aj tak by sa dal nazvať tento neuveriteľný príbeh, ktorý mi rozpovedal očitý svedok.
Na Železničnej ulici v Seredi bývala nejaká stará babka, pani Javorová, ktorá zomrela už asi pred 20-timi rokmi. Nemal sa na starobu o ňu kto starať, tak súhlasila s tým že sa môj známy s rodinou môže k nej nasťahovať a teda aj sa o ňu starať a potom im ten dom predala za nejakú nízku sumu.
Keď som tam raz nabehol do pivnice, uvidel som napohľad veľmi ale naozaj veľmi starú drevennú posteľ s bohato vyrezávanými detailami.
Bola na rozlohu veľmi veľká, na každom rohu bola hore vo výške asi 110 - 120 cm hlava leva a na vrchu každej hlavy bola diera veľká cca 10 cm. Určite v nich boli stĺpy na baldachýn, avšak ten som nevidel, podobne ako čelo postele. Pod každou hlavou sa ťahali akési ornamenty smerom dolu, kvety, listy aj hroznové strapce a na spodu pod každou hlavou bola laba leva. Na prednom čele postele bol obrovský erb dokola bohato zdobený. Všetko z dreva čierneho ako eben, pravdepodobne dubového. To ale presne neviem posúdiť. Drevo bolo úplne sčerneté aj po zarezaní (ktoré išlo ťažko) bolo vidieť iba čierne drevo. Rovné plochy postele boli krásne vyhladené ako na hobľovačke. Ale všade boli praskliny, hlavne na rohoch niekde aj 1 cm. Pani Javorová hovorila že tú posteľ aj nejaké ťažké stoličky jej muž dovliekol ešte za vojny z kaštieľa keď odtiaľ odišli nemci. Posteľ dávali do pivnice štyria chlapi, ale potom ju už nemal kto vyniesť, lebo jej muž zomrel a posteľ bola strašne ťažká. Vtedy v kaštieli rabovalo veľa seredčanov vo veľkom.
Pokúsil som sa nakresliť tú posteľ aspoň približne tak , ako som si ju zapamätal. Bola v pivnici,tak ako ju tam odniesli v roku 1945. Boli tam iba betónové steny, hromada rôznych harabúrd (aj na posteli) a slabá 60.watová žiarovka. K tomu posteľ čierna ako smola... skrátka toho až tak moc nebolo vidieť. Ale na ten erb si spomínam preto, lebo som sa čudoval prečo je ten znak na ňom nakrivo.

náčrtok približnej podoby postele

Potom po pár rokoch som si na tú posteľ spomenul a hovoril som známym, či by sa to nedalo predať, ponúknuť do starožitníctva.
Jeho odpoveď ma šokovala. Keď upratoval pivnicu , tak ju rozmlátil veľkým kladivom a po troche povynášal von. Jeden jeho kamarát si pre to prišiel ako pre palivové drevo. Po čase sa mu posťažoval, že keď chcel drevo narezať na vhodnejšiu veľkost, aby sa zmestilo do kotla, bolo také tvrdé, že sa mu zastavoval kotúč v cirkulárke.
Takto skončila posteľ zo seredského kaštiela, na ktorej možno spával aj sám gróf Esterházy, pričom vydržala polstoročie nedotknutá v pivnici. Osudnou sa jej stal človek, pre ktorého to bol len kus starého dreva a nie historicky cenný nabytok. Je však veľmi pravdepodobné, že sa predmety a veci z vyrabovaného kaštiela ešte stále nachádzajú v seredských domácnostiach. Tak pozor ľudia na to čo vyhadzujete ! V prípade pochybností kontaktujte múzeum alebo mi napíšte e-mail na adresu : TheSeredcity@azet.sk

PS: V roku 1942 vykonal vedúci notár v Seredi dr. Eugen Horniak obhliadku miestností kaštiela, ktoré obývala rodina Ohrensteinovcov a vyhotovil nie veľmi podrobný a presný súpis ich zariadenia a mobiliáru.
V tomto zozname je okrem iných stručne spomenutá aj jedna zaujímavá položka - vyrezávaná posteľ z roku 1670 !
Bola to práve tá posteľ z nášho príbehu ?

19?? - Kostol sv. Jána Krstiteľa v Seredi

Pohľad z dnešnej ulice M.R.Štefánika okolo roku 1960 - 1970 na dominantu mesta Sereď - kostol sv. Jána Krstiteľa z roku 1781.

Vľavo dole pod vyčnievajúcou strechou býval obchodík so školskými potrebami pána Remenára. Budova už dnes neexistuje, ale pozorné oko si môže aj dnes ešte všimnút jej základy v rohu kostolnej záhrady.

Pohľad z Kostolnej ulice na zadnú časť kostola, pod strechou s komínom sa nachádza sakristia. Hodiny na veži ukazujú na oboch fotografiách rovnaký čas.

19?? - Gymnázium Sereď

Pohľad z rohu Kostolnej a Školskej ulice na časť budovy seredského gymnázia. Fotografia vznikla niekedy v rokoch 1957 -19?? . Strecha budovy je ešte pokrytá pôvodnou škridlou, ale do pôvodne uceleného múru už bola osadená dvojkrídľová brána a plot medzi stĺpikmi múru získal nový dizajn.

1900 - Zemianska kúria Dolný Čepeň

Názov obce je doložený z roku 1415 ako Alsowchepen, z roku 1773 ako Dolný Csepin, z roku 1920 ako Dolný Čepeň; po maďarsky Alsó-Csöppöny. Obec patrila rodine Tárnokovcov, neskôr rodinám Vranovcov, Tomanóczyovcov a Szászyovcov. 
V roku 1944 bol Dolný Čepeň pripojený k Seredi a postupne urbanisticky splynul s mestom.
Koncom 60-tych rokov 20. storočia musel Dolnočepenský kaštiel alebo keď chceme zemianska kúria s parkom a záhradou ustúpiť novej výstavbe. Na jeho mieste bol postavený dnešný domov dôchodcov.
Ako zemianska kúria, resp. jej časť v Dolnom Čepeni vyzerala si môžeme pozrieť na secesnej pohľadnici prešlej poštou 18.3.1900 . Pred objektívom fotoaparátu zapózovalo dámske osadenstvo obydlia. Ľahké šaty žien a zeleň pred kaštieľom napovedajú, že samotná fotografia musela vzniknúť prevdepodobne rok pred tým, teda v roku 1899.

pohľadnica v zbierke Zempléni Múzeum, Szerencs 

Podoba parku a záhrady okolo Dolnočepenského kaštieľa je zachytená na katastrálnej mape zostavenej v roku 1906 a vydanej v roku 1909.

mapa v zbierke National Archives of Hungary

194? - Ochotnícke divadlo v Seredi

Ochotnícki herci v kostýmoch zapózovali fotografovi v zime roku cca 1940. Akú divadelnú hru nacvičili seredčania neviem. Na fotografii vidíme hercov v kostýmoch pripomínajúcich sedliakov alebo gazdov, ženy v krojoch, poštára, doktora (lekára), požiarnika (hasiča), ktorý stoja pred maľovaným pozadím.

Lepšiemu datovaniu fotografie by pomohlo spoznanie ľudí na fotografii alebo identifikácia časopisu, ktorý drží poštár v ruke.

196? - Nová výstavba

Fotografia asi zo 60-tych rokov zachytáva novú výstavbu na dnešnej ulici Vonkajší rad. 

V minulosti nebol tento priestor zastavaný a starí Seredčania ho nazývali '' kakava '' . Vľavo na fotografii je ešte vidieť pôvodnú zástavbu nízkych domčekov, ktoré neskôr museli ustúpiť výstavbe panelových domov. V strede fotografie dymí komín seredského cukrovaru, rozobratý v lete 2012 . V popredí je v spodnej časti vidieť v štádiu rozoberania pôvodný násyp a cesta nadjazdu ponad železničnú trať. 

Nákladný automobil v pravo dole je pravdepodobne Tatra 128. 

Výber článkov z dobových novín

7.8.1914 - Seredská ľudová banka poisťuje

Kávoviny Franck Sereď

Skupinka chlapov pózuje v zime 194? pred bránou podniku 
Franck továreň na kávoviny úč. spol.

Ako oznamuje tabuľa na múre - Vstup do podniku len so súhlasom vojenskej správy.

Výber článkov z dobových novín

15.2.1915 - Pozor pri kúrení uhlím !

Seredské kočky okolo roku 1940

Pár fotografií z ateliéru Foto DOKA Sered

seredský kroj ?