1912 - Drevenný most

Pohľad na starý drevenný most cez Váh spájajúci Sereď a Šintavu v miestach kde je dnes vojenský brod. Most stával v týchto miestach niekoľko storočí, pričom bol takmer každoročne v zime poškodený ľadochodom a v lete povodňami. Potom býval niekoľko týždňov neprejazdný a na prejazd na druhú stranu sa používala plť. Panstvo malo z mostného cla (mýta) v roku 1809 ročný príjem 3200 zlatých, ale výdavky na opravu mosta prevyšovali príjem. Preto sa panstvo usilovalo odovzdať údržbu mosta stolici (župe). 
8. mája 1905 bol za prítomnosti poslanca Michala Esterházyho starý drevenný most cez Váh odovzdaný Uhorskému štátu. Majiteľ seredského panstva, knieža D 'Alsace dostal od štátu náhradu 100 000 korún. V ten deň sa prestalo na moste vyberať mýto. V rokoch 1911 - 1912 bol  firmou Bélu Zsigmondyho, inžiniera z Budapešt drevenný most nahradený novým oceľovým oblúkovým mostom , postaveným asi o 350 metrov nižšie, bližšie k mestu. Posledné dubové koly z pilierov starého mosta vyťahovali obyvatelia Šintavy pri nízkej hladine rieky z dna ešte v roku 1985.
Na obrázku pod stromami vidíme v drevennej ohrádke sochu svätého Jána Nepomuckého. Socha sa na tomto mieste spomína už v 18. storočí. Svätec je tu postavený ako patrón mlynárov, pltníkov a ochranca pred povodňou. Dnes socha stojí na vyvýšenine - na rampe bývalého oblúkoveho oceľového mosta, pri bráne do areálu reštaurácie „Raketa“ . Dal ju sem premiestniť Ján Godály z manželkou v roku 1923 z opustenej lokality Starý most.

1912 - Lipová aleja - promenáda

Lipová aleja tzv. promenáda zriadená okrášľovacím spolkom na začiatku 20. storočia na okraji Trhového námestia. V pozadí medzi stromami sa ukrýva brána do zámockého parku. Úplne vpravo vidno domček mestkej vážnice. Cesta vedie na most cez Váh. 
Lipová aleja sa v druhej polovici storočia stala súčasťou tzv. malého parku. Domy boli zbúrané a na ich mieste dnes stojí obchodný dom a autobusová stanica.

1912 - Železničná stanica Sereď

1912 - Židovský kúpeľ

1912 - Rímskokatolícka škola

V máji 1879 sa začalo za bohatej podpory miestnej zemepánky Angeliky knažnej Alsace 
d' Hennin v sume 5000 florénov s výstavbou novej školskej budovy. Dokončená bola ešte v októbri toho istého roku. Patrila k reprezentatívnym budovám mesta a dobová tlač o nej napísala, že sa podobá na mestký palác. Bola to poschodová budova z pálenej tehly zastrešená škridlou, ktorej prízemie tvorili tri izby, kuchyňa a komora organistu učiteľa, ďalej dve menšie učiteľské a jedna školníkova izba. Na poschodí boli tri učebne a jedna malá učiteľská miestnosť. K tejto školskej budove sa pripájala stará škola s dvoma učebňami, komorou a kantorovou izbou, ktorá slúžila ako súkromná dievčenská škola. Vo dvore bola záhrada a škola mala panstvom prepožičaný priestor na telocvičňu s potrebným náradím. V roku 1890 školu navštevovalo 435 žiakov a vyučovali v nej štyria učitelia. Od roku 1906 do nej chodili aj žiaci zo Stredného a Dolného Čepeňa a v roku 1909 bola rozšírená o ďalšie učebne, učiteľskú izbu a byt pre školníka. Škola slúžila svojmu účelu až do roku 1992, kedy bola presťahovaná do nových priestorov. Pôvodný výraz fasády zničili stavebnými úpravami v druhej polovici 20. storočia.

1912 - Mydlárska ulica

Kým neboli vybudované pevné cesty v Seredi, ľudia a dopravné prostriedky sa po daždi brodili blatom.

1912 - Hlavná ulica

1912 - Hlavné námestie

1912 - Kostol sv. Jána Krstiteľa

1912 - Trhové námestie

1912 - cukrovar Sereď

193? - Sereď

192? - Sereď

1939 - Hlavné námestie

193? - Trhové námestie

Pohľad na Trhové námestie ( dnešné Námestie slobody ) v druhej polovici tridsiatych rokov 20. storočia . Na ľavej strane vidno prízemnú budovu hostinca Sonnenfeld, ktorú postavil v roku 1907 hostinský Leopold Sonnenfeld. Cez 2. svetovú vojnu to bola kaviareň Viliama Ternényho a po roku 1948 až do jej zániku na konci deväťdesiatych rokov 20. storočia známa kaviareň a reštaurácia Slovan. V pozadí vidieť domy novej uličnej zástavby, ktoré boli postavené v rokoch 1930 až 1937 , ked obec predala záujemcom pozemky pozdĺž zámockej záhrady. Prvý dom  tu postavil obchodník Vendelín Adamča, ktorý neskôr nadstavil aj prvé poschodie. Je to dom úplne vpravo na pohľadnici. Prevádzkoval v ňom obchod so strižným tovarom a svoju krajčírsku dielňu tu mal aj Ján Doktor. V ďalšom dome po ľavej strane mal prevádzku krajčír J. Lukáč . Zástavba je ukončená rožným domom, ktorý postavil veľkoobchodník s pivom a hostinský Štefan Režucha. V dome mal svoj obchod aj mäsiar a údenár Elemír Režucha. Stromy v pozadí patria zámockému parku a na námestí sa pod plechovou búdkou ukrýva obecná studňa.

1912 - priemysel v Seredi

Zaujímavá pohľadnica , ktorá zobrazuje najväčšie výrobné podniky v Seredi v roku 1912.

Na hornom obrázku sa nachádza Seredský cukrovar, postavený v roku 1907. Na obrázku pod ním zľava sú budovy prvého cukrovaru v Seredi, ktorý dal postaviť Karol Esterházy v roku 1845. Ten pracoval až do roku 1856, keď ho prestavali na jeden z prvých parných mlynov na Slovensku. Od roku 1879 sa tu vyrábala cigória (náhradka kávy), neskôr známa ako Franckovka. Výroba kávovín pokračuje dodnes. Na ďalšom obrázku napravo je zachytená parná píla Žigmunda Hertza. Od roku 1914 patrila Oskarovi Frommerovi. Pílu a priľahlé stavby zbúrali pri výstavbe nového mosta koncom 50-tych rokov 20. storočia. Na nasledujúcom obrázku zľava je vidieť elektrickú rozvodňu ? ( elektráreň ? ), ktorá by dnes stála na križovatke Cukrovarskej a Fándlyho, oproti hostincu "Papuča". Budova bola zbúraná okolo roku 1974-75. Na obrázku vpravo je zachytená Továreň na glej a umelé hnojivo, ktorá bola založená už okolo roku 1878. V továrni po roku 1953 sídlili tzv. Staré pečivárne. 
V spodnej časti pohľadnice vidíme idealizovaný pohľad z vtáčej perspektívy na továreň a zlievareň poľnohospodárskych strojov, založenú v roku  1878 pod názvom Friedmann a Würsching. Od roku 1892 patrila firme Perl a spol., podľa ktorej bola známa ako Perlovka. V roku 1930 fabrika skrachovala a jej budovy boli odpredané vojenskej správe. V roku 1979 boli zburané.

1900 - litografia Sereď

Dnes už vzácna pohľadnica Serede vyrobená technikou litografie - kameňotlače. Na obrázku hore zľava je rímskokatolícka škola z roku 1879, v strede kostol sv. Jána Krstiteľa z roku 1781 a vpravo Židovská škola z roku 1865. Na obrázku dole je továreň na poľnohospodárske stroje z roku 1878.
Je to najstaršia farebná pohľadnica mesta Sereď.

1901 - litografia Sereď

Dnes už vzácna pohľadnica Serede vyrobená technikou litografie - kameňotlače. Na obrázku hore zľava je Židovská škola z roku 1865, v strede kostol sv. Jána Krstiteľa z roku 1781 a vpravo je budova Seredskej sporiteľne, ktorá bola založená v roku 1868. V strede naľavo je továreň na poľnohospodárske stroje z roku 1878 a napravo je rímskokatolícka škola z roku 1879. Na obrázku dole vľavo je zobrazený starý drevenný most cez Váh a bývalý Esterháziovský panský hostinec. Budova hostinca stojí dodnes pri ceste do Kempingu.

1906 - litografia Sereď

Dnes už vzácna pohľadnica Serede vyrobená technikou litografie - kameňotlače. Na obrázku hore zľava je rímskokatolícka škola z roku 1879, v strede kostol sv. Jána Krstiteľa z roku 1781 a vpravo je budova Seredskej sporiteľne, ktorá bola založená v roku 1868. V strede naľavo je Židovská škola z roku 1865 a napravo je továreň na poľnohospodárske stroje z roku 1878. Zaujímavosťou je automobil, ktorý sa objavuje na seredskej pohľadnici prvý krát. Na obrázku dole vľavo je zobrazený starý drevenný most cez Váh a bývalý Esterháziovský panský hostinec. Budova hostinca stojí dodnes pri ceste do Kempingu.

1903 - Trhové námestie

Pohľadnica s dvoma obrázkami odoslaná v roku 1903 do Belgicka. Na hornom obrázku je ešte pred prestavbou zachytená továreň na poľnohospodárske stroje Perl a spol. a zo zástavby vyčnieva kostol sv. Jána Krstiteľa. Vpravo vedľa hlavnej cesty je lipová aleja, tzv. promenáda. Na obrázku dole vidno časť Trhového námestia, na ktorom sa konali chýrne seredské obilné a dobytčie jarmoky. V pozadí sa tiahne Mydlárska ulica.

1922 - cukrovar Sereď

Výroba cukru v Seredi má dlhú tradíciu, ktorá sa datuje už od roku 1845. Súčasný cukrovar bol postavený v roku 1907. V roku 1909 pristavali rafinériu, priemyselný liehovar a byty pre stálych zamestnancov. Cukor vyrábaný v seredskom cukrovare mal vždy veľmi dobrú akosť, preto sa exportovali až 2/3 celkovej produkcie takmer do celého sveta. Dnes je cukrovar v Seredi jedným z dvoch posledných fungujúcich cukrovarov na Slovensku a vyrába približne 50 tisíc ton cukru ročne.  

Na pravej strane pohľadnice je vidieť časť židovského cintorína a náhrobné kamene, ktoré boli bez systému osadené koncom 18. storočia. Boli sem prenesené zo starého židovského cintorína, ktorý sa nachádzal niekde v priestoroch Mlynárskej ulice. Súčasný cintorín je dlhý 150 m a široký na jednom konci 50 a na druhom konci 36 m.

1914 - Kostolná ulica

Unikátna fotopohľadnica nám ponúka pohľad na nezastavané priestranstvo za domami na Kostolnej ulici. V pozadí na ľavej strane vytŕča budova židovskej školy, ďalej nasleduje kostol sv. Jána Krstiteľa, vedľa neho Antal vila, ktorá dostala meno podľa svojho majiteľa Antona Kratochvíla a pohľad uzatvára obytný dom a voľná plocha, na ktorej dnes stojí časť budovy seredského gymnázia. Medzi Antal vilou a obytným domom bola v sedemdesiatych? rokoch 20. storočia vytvorená nová ulica – Vinárska, ktorá prepojila Kostolnú ulicu s Cukrovarskou ulicou a tým vytvorila  priestor na ďalšiu výstavbu a rozvoj mesta. Postava na pohľadnici je pravdepodobne Anton Kratochvíla, ktorý pohľadnicu aj sám napísal a odoslal svojmu známemu – vojakovi, 3 týždne po začiatku veľkej vojny , ktorá je dnes známa ako prvá svetová vojna. Na prednú stranu pripísal text: 
„Prajem Vám, ako aj Vašim spolubojujúcim kamarátom a celej armáde čo najrýchlejšie víťazstvo a šťastný návrat“. To, že vojna bude trvať dlhé 4 roky a prinesie rozpad Rakúsko – Uhorska, v tom čase tušil málokto.

1906 - Židovský chudobinec

Budova židovského chudobinca, postavená v rokoch 1904 - 1905 v štýle maďarskej secesie. Vybudovala ho židovská náboženská obec pre svojich sociálne odkázaných členov. Objekt stál oproti židovskému kúpeľu, v pôdoryse mal tvar písmena L a bol zbúraný pri rozširovaní cesty v osemdesiatych rokoch 20. storočia. Dnes je v týchto miestach parkovisko.

1922 - Železničná stanica Sereď

Budova železničnej stanice bola postavená na začiatku osemdesiatych rokov 19. storočia. V Seredi sa od roku 1846 nachádzala konečná stanica prvej konskej železnice v Uhorsku. Konská železnica bola sprevádzkovaná v roku 1840 a viedla z Bratislavy do Svätého Jura, do roku 1846 bola predĺžená cez Trnavu až po Sereď. Prvý vlak konskej železnice prišiel do Serede 1. novembra 1846 a prvý parný vlak 1. septembra 1876 z Trnavy. V tridsiatych rokoch 20. storočia tadiaľto premával slávny Orient – Expres. Prestavbou v druhej polovici 20. storočia sa zmenila historická budova železničnej stanice na nepoznanie.

1912 - Mestký dom

Veľmi zaujímavo riešená pohľadnica z roku 1912. Na prednej strane sa nachádzajú dvierka, po otvorení ktorých sa objaví leporelo, zložené z desiatich malých dobových obrázkov mesta Sereď. Niektoré z týchto obrázkov vyšli aj ako samostatné pohľadnice.

191? - Mestký dom

Pohľad na Obecný dom, dnes sídlo Mestkého úradu, vedľa jednopodlažná fara, dnes Mestké múzeum. Za ňou je budova rímskokatolíckej školy. Pred vchodom do Obecného domu stála artézska studňa. Zaujímavosťou tejto pohľadnice je, že z nej boli na pravej strane vyretušované tri stĺpy elektrického vedenia tak, aby vynikol celkový pohľad na budovy.

1923 - Hlavná ulica

Na obrázku je zachytená Hlavná ulica (dnes ulica M.R.Štefánika) na začiatku dvadsiatych rokov 20. storočia. Pred bývalým chudobincom sv.Anny (druhá budova zprava) sa dodnes nachádza kríž, ktorý dala v roku 1873 postaviť Mária Juhászová. Pôvodnú neogotickú dekoratívnu liatinovú ohrádku odstránili pri dláždení chodníka v roku 1997.

1921 - Továreň na glej a umelé hnojivo

Na pohľadnici prešlej v roku 1923 je zachytená Továreň na glej a umelé hnojivo, ktorá bola založená už okolo roku 1878. Podnik vlastnil Móric Steiner, ktorý mal poschodový secesný dom na Hlavnej ulici v Seredi. Vyrábalo sa v nej špódium - kostné uhlie, potrebné pri rafinácii cukru. Okrem chemického spracovania kostí, koží a tukov v nej vyrábali kostnú múčku, glej, živicu a umelé hnojivá, napr. superfosfát, na výrobu ktorého sem dovážali surovinu až z južnej Afriky alebo z ostrovov v Atlantickom oceáne ( ročne 9990 t ), najprv loďou do Terstu v dnešnom Taliansku a odtiaľ po železnici až do Serede. Továreň zamestnávala 150 robotníkov. Výrobu zastavili na konci roku 1925 a už sa neobnovila. Výrobnú činnosť prevzala firma Dynamit - Nobel v Bratislave. V továrni po roku 1953 sídlili tzv. Staré pečivárne.

1905 - Hlavná ulica

Na pohľadnici prešlej poštou v roku 1906 je zachytený uličný front domov Trhového námestia a Hlavnej ulice. Na zadnom konci ulice, úplne vľavo, vidieť vyčnievať bočnú časť poschodovej Starej fary, ktorá bola zbúraná o dva roky neskôr pri výstavbe novej, prízemnej fary. Poschodový dom vedľa je budova Rímsko-katolíckej ľudovej školy. Nasleduje prízemná budova chudobinca sv.Anny, ktorý v roku 1698 založila Katarína Tökölyová, matka Jozefa Esterházyho. Ďalším poschodovým objektom bližšie k nám je klasicistický Salzerov dom z prvej polovice 19. storočia, neskôr známy ako tzv. Štrangárov dom. Býval v ňom štrangár - povrazník. Jeho charakteristický trojuholníkový štít bol odstránený v roku 2000. Pred ním je dom hodinára Wolgemuta, potom Grnzweigov dom s krámom, úplne vpravo je časť Paškezovho obchodu. Stĺp na križovatke je len telegrafný. Elektrina ešte vtedy v Seredi nebola zavedená. Pre vlastnú potrebu si ju vyrábali na vlastných generátoroch len niektoré továrne. Mestské rozvody elektriny sa robili až po roku 1909. Verejné elektrické osvetlenie bolo uvedené do prevádzky 30. októbra 1909.

191? - Mydlárska ulica

Na obrázku je zachytená atmosféra Mydlárskej ulice (dnes ulica SNP). Ulica začína po pravej strane troma prízemnými domami, v ktorých sa nachádzala krčma a obchodíky. Tieto objekty boli zbúrane pri rozširovaní cesty v osemdesiatych rokoch 20. storočia a dnes je priestor kde stávali používaný ako parkovisko. Ulica pokračuje poschodovým domom, ktorý patril obchodníkovi Škapovi, ďalej prízemnými obchodíkmi a pravá strana ulice je zakončená rožným domom v ktorom bývalo Železiarstvo Klug (neskôr Technokov). Ľavá strana v tejto časti ulice je zastavaná obytnými domami. Z ulice sa dnes úplne vytratil jej bývalý charakter trhovej a obchodnej ulice a je dnes nepríjemne rušnou ulicou s hustou automobilovou prevádzkou.

1917 - Mostová ulica

Na Mostovej ulici ( dnes Šintavská ) stál od roku 1875 hostinec Mórica Weinbergera  „U Čardáša“. Neskôr ho prevzal Imrich Kloton, po ktorom zmenil aj názov. V päťdesiatych rokoch 20. storočia tu krátko sídlila hudobná škola, ktorá sa neskôr nasťahovala do nedaľekého kaštieľa. Stromy vľavo patria zámockému parku.

1912 - Trhové námestie

Pohľad na Trhové námestie a jeho čulý obchodný ruch v roku 1912. Naľavo je vidieť najväčšia obytná budova Serede tých čias. Je to poschodová budova lekárnika Jána Manheima s lekárňou, obchodmi a bytmi. V dome bola stará lekáreň a v celej Seredi populárna stará cukráreň. Rožný dom úplne napravo na začiatku Mydlárskej ulice (dnes ulice SNP) je Železiarstvo Klug. Dnešné Námestie slobody začalo svoju parkovú podobu dostávať v polovici šesťdesiatych rokov, ešte ako Námestie 1. mája. Dovtedy v týchto miestach bývali tradičné trhy. V roku 1973 tu odhalili rozmerný Pamätník Sovietskej armáde - osloboditeľke.

1910 - Kostol sv. Jána Krstiteľa

Kostol sv. Jána Krstiteľa bol postavený v roku 1781 na vyvýšenine oproti miestu, kde dovtedy stával starý farský kostol, ktorý 2. augusta 1777 po zásahu bleskom vyhorel. Vo vnútri kostola , po stranách hlavného vstupu sa nachádzajú dva vzácne renesančné kamenné náhrobky , ktoré sú zabudované v stene kostola pod chórom, kedže v novom kostole nebola krypta. Boli sem prenesené zo starého vyhoreného kostola. Vľavo je náhrobok kastelána Šintavského hradu a udatného bojovníka Fridricha Rottenbergera, ktorý zomrel 28. júla1589. Vpravo je náhrobok neznámeho bojovníka, rytiera v zbroji pochádzajúci z prvej polovice 17. storočia. Pôvodný organ v kostole bol z roku 1784. Postavil ho Walentin Arnold z Trnavy. Súčasný organ je z roku 1946 od firmy Rieger z Krnova. Bol to prvý organ vyrobený v oslobodenej Československej republike.  
Mariánsky stĺp pochádza z roku 1736. Nápis na prednej stene podstavca prezrádza, že stĺp '' Ku cti Panny bez dedičného hriechu počatej postavili František Alchorn a Anna Mária Poschínová ''. Maďarský nápis na zadnej stene podstavca hovorí, že stĺp bol obnovený '' z obetavosti seredských veriacich '' v roku 1904. Na obnovu vtedy prispela aj seredská sporiteľňa.
Na ľavom okraji pohľadnice vidieť vežičku židovskej synagógy.

1921 - Hostinec Müller

 V Seredi, rušnom trhovom meste, vznikalo vždy mnoho drobných obchodov a hostincov, ktoré vydržali len krátko. Hostinec Müller bol zachytený na pohľadnici z roku 1921, stál na Čepenskej ulici.

1908 - Drevenný most

Detailný pohľad na drevenný most na pohľadnici z roku 1908. Predsunuté šikmé konštrukcie mali za úlohu chrániť most pred plávajúcimi ľadovými kryhami. Vľavo vidno vežu seredského kostola, v pozadí stromy zámockého parku. Drevenný most bol v roku 1912 nahradený novým, oceľovým, stojacim poniže, bližšie k mestu. Posledné dubové koly z pilierov starého mosta vyťahovali obyvatelia Šintavy pri nízkej hladine rieky z dna ešte v roku 1985.

193? - Sereď

1920 - Hlavná ulica

Na obrázku je zachytené Hlavné námestie (dnes Námestie republiky) a severná časť Hlavnej ulice (dnes ulice M.R.Štefánika) v prvej polovici dvadsiatych rokov 20. storočia. Vľavo je hotel Frištacký, pred ktorým čakajú koče na zákazníkov. Nasleduje Paulovičov dom, židovská škola a Obecný dom. Fotograf stál pred hotelom Lichtner.

1926 - Frommerová parná píla

Na obrázku z roku 1921 je zachytená vila - najkrajšia secesná stavba v Seredi, ktorá slúžila ako administratívno-obytná budova píly s názvom Frommerová parna píla a dorábanie drevenej vlny, v strede je vidieť komín a vľavo časť píly. Úplne na ľavom okraji pohľadnice je vidieť časť oblúka starého železného oblúkového mosta. Neskôr píla aj vila patrila Ing. M. Szomolányimu a nakoniec Okresnému priemyselnému kombinátu v Seredi. Budovu a pílu zbúrali pri výstavbe dnešného mosta v päťdesiatych rokoch 20. storočia. Vo svojej dobe musel píle robiť dobrú reklamu drevený plot a brány do vily i do píly, ktoré vytvorili tesári s remeselným fortieľom a výtvarným cítením, zamestaní u Frommera. Na balkóne stojí hrdý majiteľ vily a podniku Oskar Frommer.

1934 - Sereď

1934 - varianta č.1

1948 - varianta č.2

Pohľadnica prešlá poštou v roku 1948 je montážou šiestich starších obrázkov, ktoré už boli vydané na pohľadnici v prvej polovici tridsiatych rokov 20. storočia.

1931 - Hlavná ulica

Pohľad na južnú časť Hlavnej ulice (dnes ul. M. R. Štefánika) na konci dvadsiatych rokov 20. storočia. V pozadí, tam, kde sa stráca cesta, je vidieť časť budovy Obecného domu a fary. Zo zástavby oproti nim výrazne vystupuje Hotel Lichtner ( neskôr Staré vinárske závody ). Poschodová budova vpravo od kostolnej veže je Rúžikov dom, (dnes tam stojí pobočka Slovenskej sporiteľne, a.s.), ďalej Alexander Krakaver, sklo - porcelán. Potom hostinec Ďurica, pred ním benzínová pumpa, vedľa Tejfléssy, a napokon mäsiarstvo Jána Luloviča ( Vlastná výroba mäsových konzerv ). Pretože nedláždená cesta musela byť udržiavaná, od chodníka ju oddeľovali kopy drveného kameňa pripraveného na vypĺňanie jám.

1938 - Lodný mlyn

Pohľad zo šintavskej strany na Pižurného mlyn. V pozadí vidno cestný oblúkový most. Nad ním vľavo vytŕča komín cukrovaru a napravo komín Frommerovej parnej píly. Pod mostom vidieť 5 lodných mlynov. Biela budova nad nimi je pôvodne vodný pobrežný Quittnerov valcový mlyn, ktorý v roku 1917 prestavali na motorový pohon. Pracoval na konci Garbiarskej ulice.

1910 - Trhové námestie

Dnešné Námestie slobody. Na obrázku vľavo od cesty je lipová aleja, tzv. promenáda.  Stromy v pozadí patria zámockému parku a pod nimi ( vľavo od domčeka ) vidieť v ohrádke trojičný stĺp. V dolnej časti stĺpa boli sochy svätých, Petra, Pavla a Anny. Na stĺpe bolo súsošie Najsvätejšej Trojice. V strede napravo od cesty je domček mestkej vážnice. V roku 1931 bol kvôli postupujúcej výstavbe trojičný stĺp premiestnený do voľného priestoru pred mestkou vážnicou. Okolo roku 1960 pri úprave pravej polovice námestia na autobusovú stanicu bol trojičný stĺp premiestnený ku kostolu. Na ľavú stranu námestia neskôr navozili zeminu a vznikol tam parčík. V roku 1973 v ňom odhalili rozmerný Pamätník Sovietskej armáde - osloboditeľke.

1929 - Hlavná ulica

Severná časť Hlavnej ulice (dnes ulice M.R.Štefánika) v polovici dvadsiatych rokov 20. storočia. V diaľke vľavo je prízemné železiarstvo Seidler (neskôr Mototechna), bližšie poschodový dom Steinera, majiteľa chemickej továrne v Seredi, (neskôr v ňom sídlil Okresný výbor Komunistickej strany, potom jasle). V nízkom domčeku bolo malé holičstvo-kaderníctvo a trafika, vo vyššom Silbersteinovom dome bol veľkoobchod s drevom (neskôr Pioniersky dom). Najbližšie je poschodová budova Banky (vo dvore mal strojné zámočníctvo Kramárik a fotoateliér Kučera, dnes v mieste dvora stojí obchodný dom Jednota) a úplne vpravo je hotel Frištacký, neskôr známy seredský prístav opustených duší - krčma Ottinger. Bývalý uličný front môžeme dnes identifikovať podľa vysadeného stromoradia. Stromčeky vysadené v čase vyhotovenia snímku na pohľadnici hodne podrástli a dnes sa môžeme tešiť z nádherných stromov druhu Sophora japonica, ktoré v lete kvitnú kvetmi podobnými agátu.

1911 - Mestký dom

1935 - Hlavné námestie

Na pohľadnici prešlej poštou v roku 1937 je zachytené Hlavné námestie (dnes Námestie republiky) v roku 1935. Vľavo vidíme časť prízemného domu Hanzlíkovcov s krajčírskou dielňou Tamaškoviča, ktorý sa opiera o poschodovú budovu Židovskej ľudovej školy z roku 1865.  Škola bola zdemolovaná riadeným výbuchom v roku 1988. V pozadí sa belie čerstvo postavená budova Poštového úradu (1934) a za ňou je učupený prízemný Noskayov dom. Z pravej strany fotografie vyčnieva časť Obecného domu postaveného v roku 1910 (dnes stará budova Mestského úradu). V strede námestia v ohrádke je socha Legionára, ľudovo zvaného Corgoň. Socha bola odhalená 30.júna 1929 ako pamätník bojovníkom, ktorí padli pri obrane Slovenska v roku 1919. Dielo akademických sochárov Pospíšila a Ihriského bolo z ideologických dôvodov okolo roku 1958 vyhodené pravdepodobne na smetisko do tzv. Konskej jamy pri Váhu. Mesto sa už v tom čase pýšilo novou kvalitnou dláždenou cestou. Dlažba bola položená v roku 1934 a slúžila viac ako 40 rokov (pri oprave vážskeho mosta okolo roku 1975 bola nahradená asfaltom).

1932 - Lodné mlyny

1932 - varianta č.1

1937 - varianta č.2

Šesť lodných mlynov na brehu pri konci Novomestkej ulice v Seredi. V pozadí vidno cestný oblúkový most.

1930? - Hlavné námestie

Sereď v časoch nedávno minulých